Klub Chovateľov Letúnov a Tipplerov

20. mája 2024 3:15

Vítajte na našej stráke

Klub Chovateľov Letúnov a Tipplerov

Bratislavský vysokoletún
Slovenský vysokoletún
Košický vysokoletún

Výstava poľské Kielce 2023

Poľská výstava zvierat Kielce, december 2023.

  Po CV Nitra som dlho váhal, či zhliadnuť výstavu v nemeckom Lipsku alebo poľskú národnú. Po zistení, že v Lipsku pre  nezmyselné veterinárne podmienky bude iba tretina zvierat oproti zvyklosti, vybral som sa 16.12.2023 radšej do Poľska. Počasie bolo pekné a tak tri a pol hodinová cesta s kamarátmi Ing.MVDr. Blažejom Bystrianským, Martinom Úradníkom a Danom Svetlušákom prebiehala v pohode. Horšie to bolo späť domov(hodinu viac), lebo v Krakove boli vianočné trhy a samotný prejazd upchatým mestom nám trval 51 minút!  Keď som znova po troch rokoch vystúpil pred halou v Kielcoch, okamžite na mňa volala partia chovateľov z Košíc v čele s Františkom Vasiľom. Pri dverách haly som si podal ruku s členom holubiarskej komisie SZCH Ing. Mariánom Mackom z Šariša a v hale stretol Bc. Vladimíra Kubíka z Vrútok s holubom v ruke. Do chovu si dokúpil poľského strieborniaka. Po zaplatení a opečiatkovaní ruky som najprv zhliadol trhovú časť. Tu bolo neskutočne veľa holubov, pomenej kúr a najmenej králikov, sem-tam exoty. Predajcovia mali pridelené očíslované boxy v tvare L alebo U s pevnou stenou. Tie tam pred tromi rokmi neboli. Ale ich kapacita nestačila a tak sa holuby predávali aj v klasických radových klietkach. Prevažovali poľské plemená, najmä plemeno strieborniak, ktoré poliaci členia podľa modifikácií(vystavených najviac až 277 ks). Druhé v poradí obľúbenosti boli  Zamojské vysokoletúny (s chochlíkom i bez neho v počte 142 ks). Tretí v poradí množstva vystavených boli Gdaňské vysokoletúny v poľsku s tradičným názvom sokol( 142 ks). Ale vizuálne prevažovali krátkozobé plemená,(najviac Varšavské motýle-poltigre-47 ks, nasledovali poľské krymky 46 ks), hlavne všakovaké poľské plemená, ktoré majú miestne názvy pre nás väčšinou úplne neznáme. Až v ďalšej výstavnej hale som zistil, že sotva  by sa hľadali dva odlišné znaky. Moji priatelia nakúpili dokonca od maďarského chovateľa letúny v lastovičej kresbe. Počul som aj ruštinu a nemčinu. Mňa už niekoľko rokov lákajú zamračené holuby plemena anglický výstavný, aj tie tam boli, ale slabšej kvality, tak som odolal. Hala s trhom(burzou) bola síce dosť obsadená, ale kedysi bývala priam preplnená. Takže usudzujem tiež na úbytok chovov holubov v Poľsku.

   V ďalšej hale bola výstavná časť, klasická akú poznáme aj u nás vrátane radenia plemien od najväčších k menším. Plemená kopírovali tie na burze,(nad fotkou uvádzam počet pre predstavu obľúbenosti). Prekvapili ma len tri plemena v skupine bublákov. Dosť sa medzi ochrancami zvierat diskutuje o parochniaroch. Všimol som si, že tie čo mali vpredu otvorené parochne( do V), celkom dobre videli. Možno tu je cesta kompromisu i keď parochne pritisnuté z oboch strán k hlave holuba ako tanieriky boli parádne. Celá skupina letúnov bola umiestnená v ďalšej hale a hoci od jej polovice nasledovala hydina, aj tak nebola kapacitne naplnená. Už som spomenul, že veľa poľských krátkozobých plemien je si podobných a pre laika rozlíšiteľných jedine podľa prečítaného názvu(farebnohlávok dainowski a takmer totožný suduwski, alebo pri bielochvostých Lipowski či Sziaulajski s navýšením bielohrotosti). Na vysvetlenie som zašiel do stánku poľských vysokolotných, kde mám priateľov ktorých poznám, ale akurát tam neboli. Takže som si zapísal názvy a postupne hľadám na poľskej stránke štandardy. Nenápadné zmeny sa dali vypozorovať napríklad pri plemene Nikolajevský letún, ktoré tlačia k dlhším a objemnejším holubom. Asi aby rozlíšili podobne lietajúceho poľského orlíka, ktorý je kratší, ľahší i keď hrubý krk ho zdanlivo zosilňuje. Takéto výstavy sú dobrou školou pre posudzovateľov, lebo plemená občas naberú nový smer vývoja. A to hlavne v tvarovaní hláv, ako som zistil pri  Zagliebovskom tipplerovi. Cirka pred desiatimi rokmi mali hranaté hlavičky, v súčasnosti skôr zľahka zaoblené. Uzbecké tlieskače(uzbeckij bij) majú v domovine nízko posadené telo, tu boli takmer všetky na vyšších nohách. Severokaukazské tlieskače mali v zátvorke Georgijevskie, ako by mali zdôrazniť nejaký lokálnu rasu rozľahlého severokaukazska. Väčšinu plemien nájdete vo fotogalérii. Nie všetky, pretože sa mi vybil foťák a mobil som nemal. Takže asi štyricať najlepšie hodnotených zástupcov plemien som obrazovo nezaznamenal. Celú jednu radu na konci zaberali novinky po poľsky označením pokaz(na ukážku). Ale nie vždy išlo o novinku, skôr chýbala znalosť a minimálne európsky prehľad plemien. Napríklad Orol poľský(orzel) je plemeno v inom poľskom meste Rzešove bežne vystavované a boli aj v Košiciach (obodované), Tomašovský vysokolotný je opálová forma dávnejšie uznaného Rozstočanského vysokoletúna a na ukážku boli vystavené aj holuby s kríženia viedenských dlhozobých s budapeštianskými papučatými(čiže hlava typu viedenského(kocka) a nízky postoj s veľkými papučami budapeštianského). Pritom v origináli existujú obe plemena aj v papučatej forme a novinka sa môže javiť zbytočná. Za novinku vydávali aj  nádhernú kolekciu holubov, ktorá mi okamžite pripomenula kríženie kapucína s pávikom. Skúsených odborníkov by to nemalo pomýliť, lebo takéto holuby už sú opísané aj vyfotené v slávnej encyklopédii Lewiho THE PIGEON(1965) ako Jávské páviky( mierne krátkozobé).  A boli dávno chované v zámorí (roku 1980 vystavované v Los Angeles-Kalifornia ako indický fantastický holub). V nemeckej literatúre ich priblížila trojica autorov(Schüte,Stach,Wolters) v knihe Handbuch Der Taubenrassen(1994) na strane 328 a opisujú ich ako čínské fantastické holuby z provincie Mandschu,( reč dynastie mandžuština).  Faktom je, že môžu byť obohatením skupiny štruktúrových holubov, ale asi by mali byť v Európe chované pod názvom, ako ich objavil Darwin roku 1783 (v primitívnej forme) – Jávské páviky alebo alternatívne Mandžušské páviky. Kto vie, ako ich pomenujú v Poľsku? Možno Kapucínsky pávik! Čo by v podstate odpovedalo ich výzoru. Tak a po tejto vsuvke a poučeniu by som hádam písanie skončil a pozrite si fotoalbum. V prípade trhu(burzy ) si treba fotky priblížiť, lebo sa nedá fotiť ako holuby v klietkach. Poprípade zapnúť „sliedilov“ lebo sú orezané a majú rôzny rozmer(skáču).

                                                                                     Jozef Pepa Hrabal.