Klub Chovateľov Letúnov a Tipplerov

Takmer dva roky prebiehali prípravy na založenie klubu so zameraním súťažiť s holubmi- letúnmi. Myšlienku založiť Klub chovateľov letúnov /KCHL/úspešne realizovali chovatelia 27.11.1976 v Brne/CZ/ na ustanovujúcej schôdzi, za prítomnosti 28 chovateľov.  Predstavy o činnosti klubu boli rôznorodé, ale myšlienka poriadať súťaže letúnov všetkých spájala.

   Roky 1976 až 1981 neboli ľahké, pretože neexistovalo systematické usmerňovanie chovov letúnov a chýbala potrebná literatúra. Všetky potrebné informácie sa získavali zo zahraničia, čiastočne aj zo skúseností niekoľkých košických chovateľov. Výbor klubu vypracoval prvé letové smernice pre vysokoletúny a akrobatické plemená holubov, štatút klubu a letový kalendár. To umožnilo  plniť hlavné poslanie klubu, preteky letúnov. Najúspešnejší chovatelia boli odmeňovaní na výročnej členskej schôdzi. V roku 1977 boli uznané dve slovenské plemená letúnov , košický a slovenský letún. Mimoriadna  pozornosť sa venovala publikačnej činnosti  o letúnoch a ich propagácií na výstavách. Vďaka tomu pribúdali do  KCHL noví členovia.

   Roky 1982 až 1986 vniesli do klubovej činnosti efektívnosť. Od začiatku roka 1983 sa konečne podarilo vydávať klubový spravodaj a to viackrát ročne. V roku 1984 vyšla kniha vtedajšieho tajomníka MVDr. Pavla Krajčiho s názvom Chováme športové holuby-letúny. Ta sa stala na dlhé obdobie zdrojom potrebných informácií. Prepracovali sa letové smernice, aby odpovedali medzinárodným kritériám. Naši chovatelia sa zúčastnili medzinárodných pretekov letúnov. Zdokonalil sa spôsob odmeňovania úspešných chovateľov. Samozrejmosťou bola publikační činnosť. Klub sa prezentoval prvou klubovou vlajočkou.

   Roky 1987 až 1991  boli pre klub veľmi úspešné, okrem roka 1991. Dosiahol sa pokrok v šľachtení národných plemien letúnov. Ich výkony sa vyrovnali vtedy preferovanému budapeštianskému vysokoletúnovi. Členská základňa neustále rástla. Zvýšil sa počet pretekov pre letúny. Klubový spravodaj vychádzal až šesťkrát ročne. Prepracovali sa exteriérové štandardy slovenských plemien letúnov, zvýšil sa počet ich vystavovateľov. Zdalo sa, že klub úspešne prejde transformáciou na nové podmienky, pri zmenách v štáte po roku 1989. Avšak orientácia členov vtedajšieho výboru na vlastné aktivity napokon prispela k novým voľbám výboru. Nedosiahla sa však kontinuita. Slabá aktivita nového tajomníka viedla najmä v roku 1991 k stagnácií , dokonca strate klubovej kroniky, čo bolo opäť riešené novou voľbou funkcionárov klubu.

   Roky 1992 až 1996 s čiastočne obnoveným výborom, v nových spoločenských podmienkach boli znova veľmi úspešné. Za osobný úspech po zvolení za tajomníka pokladám nemerateľnú ale významnú hodnotu a to pretransformovanie klubu na činnosť v demokratickej spoločnosti a jeho medzinárodnú pôsobnosť. A to všetko bez poklesu počtu členov, ktorý si klub stabilne udržiava. Začali sme odoberať dovtedy nemysliteľnú zahraničnú chovateľskú literatúru, najmä nemeckú a anglickú. Oveľa dlhodobejšie skúsenosti tamojších chovateľov a preklady ich článkov v klubovom spravodaji mali za následok zlepšenie techniky kŕmenia a chovu letúnov u nás. To sa prejavilo zlepšením letových výkonov. Spracovala sa koncepcia rozvoja klubu, vrátanie propagácie a vzdelávania. Zaviedli sa estetickejšie letové protokoly a prihlášky do klubu. Vyhotovil sa klubový emblém v tvare vzostupnej špirály s letiacim holubom. Nadviazala sa spolupráca s klubmi v zahraničí. V letovom kalendári pribudol memoriálový pretek na počesť Ladislava Frenáka-vyšľachtiteľa  košického letúna. Zaviedla sa séria pretekov s menším počtom letúnov v kŕdli. Roku 1995 sa uskutočnila I. špeciálna celoštátna výstava letúnov v Žiline. Bol vypracovaný zošľachťovací program s cieľom zlepšiť tvar hlavy košického letúna a realizáciou poverené konkrétne osoby.