Rady pre začínajúcich chovateľov letúnov
Prečo začať s chovom letúnov
Ide tu hlavne o radosť zo života, o pracovanie so živými tvormi, v radosti z toho, že sa chovateľovi dačo podarí a v tešení sa z toho, že sa aj kamarátovi – chovateľovi občas niečo podarí. Samozrejme, že prídu aj prvé neúspechy, nezdary a môže by ich byť aj viac, ale každý hlavne začínajúci chovateľ by mal aj týmto rátať a prípadné prvé neúspechy by ho nemali odradiť od ďalšieho snaženia..Takže radosť zo života a práca s holuba mi ako veľmi peknými tvormi to je vlastne hlavná podstata holubárenia.
Prečo vstúpiť do klubu
Každý chovateľ má možnosť po vstupe do klubu chovateľov letúnov s nimi pretekať, alebo zúčastňovať sa výstav v rámci Slovenska, ako aj v zahraničí. Sú však aj takí chovatelia, ktorí s letúnmi aj pretekajú, ale aj sa zúčastňujú mnohých výstav. Čo je však najdôležitejšie, členstvom v klube získa každý nový člen aj priateľov, kontakty, ale hlavne také informácie ktoré by iným spôsobom nezískal. Všetky dôležité informácie o členstve v Klube chovateľov letúnov získajú nový členovia od predsedu a tajomníka klubu ( viď zoznam členov výboru KCHL a zoznam členov KCHL. )
Výber letúnov pre chov
Fantázii sa medze nekladú. To znamená, že chovateľ si vyberie také plemeno letúnov, ktoré mu najviac vyhovuje. Čo už je to plemeno po letovej stránke a vyberá si podľa spôsobu letu a prípadne neskôr chce sním aj súťažiť, alebo si plemeno vyberie po estetickej ( vizuálnej ) stránke a chce sním absolvovať výstavy. Alebo chce ich chovať len pre potešenie a zároveň chce byť aj členom klubu. Toto všetko záleží na každom chovateľovi, akou cestu sa vyberie, ako sa rozhodne. Bolo by ale najvhodnejšie poradiť sa so skúseným chovateľom letúnov, ktorý mu je ochotný dať pár prvých dôležitých rád, prípadne na začiatok aj poskytne aj niekoľko letúnov na štart chovu
Chovateľský systém
Je to zásadná a kľúčová vec, ktorá sa týka nielen začínajúcich chovateľov letúnov, ale aj tých chovateľov ktorý chovajú holuby viac rokov. Aj keď existujú určité všeobecné pravidla v chove týkajú sa kŕmenia , veterinárnej starostlivosti, tréningov, prípravy na preteky, príprav na výstavy, a niečo z tohto sa už dá aj nájsť na internete, to je na chovateľstve to najkrajšie a zároveň najférovejšie, že všeobecný chovateľský systém neexistuje. To znamená, že na systém kŕmenia ošetrovania, trénovania, ošetrovania chovateľského zariadenia, príprav letúnov na preteky i výstavy si musí každý chovateľ prísť sám, ako mu všetko najlepšie vyhovuje a vytvoriť si vlastný chovateľský systém. Tí chovatelia, ktorí na to prišli a svoj chovateľský systém už majú zvládnutý sú chovateľstve úspešní. A tí, ktorí stále s niečím nie sú spokojný, stále niečo experimentujú, robia tie isté chyby a nejde im to – títo svoj chovateľský systém určite zvládnutý nemajú.
Ako teda konkrétne začať
Ak ma chovateľ letúnov už vybraté plemeno a už ma aj prvý chovný materiál, mal by si určiť nejakú stratégiu, či postupnosť v chove. To znamená napríklad určí si:
- Prvý rok bude rozbiehací, chcem nachovať čo najviac mláďat a čo to si odskúšať.
- Druhý rok začnem s pravidelným tréningom
- Tretí rok ak nie sú problémy v chove, skúsil by som začať súťažiť.
- Štvrtý rok by som chcel začať zúčastňovať sa prvých výstav
Aj v chove platí, všetko chce svoj čas, pretože ak si niekto myslí, že všetky tieto postupné kroky v chove urýchli a chce hneď dosiahnuť úspechy, tak sa veľmi míli. A takže jeden dôležitý moment. Niekto začína s chovom tak, že si zadováži mláďatá, tie si naučí, zalieta, vyskúša a druhý rok ich dá do chovu a tak začína. Iný zas nakúpi chovne kusy, dá ich do párov už prvý rok odchováva a skúša rôzne varianty. Ja z vlastnej skúsenosti by som začal nový chov s nakúpenými mláďatami . A teraz uvediem vlastnú skúsenosť. Letúny chovám 13 rokov, registrovaný v klube som s jedným prerušením členstva desiaty rok. Po šestnástich rokoch som sa k letúnom znovu vrátil. A keďže som si myslel že s nimi mám už určité skúsenosti, problémy v chove mať veľké nebudem. Ale veľmi som sa mýlil. Aj v chovateľstve platí, že to čo platilo pred niekoľkými rokmi, už teraz neplatí – aspoň v určitých veciach. Prichádzajú nové leky, nové vitamíny, nové krmiva, ale aj nové choroby, ktoré v minulosti chvatelia nepoznali – viď Adenovírus. A s týmto všetkým musí hlavne začínajúci chovateľ počítať a na toto všetko byť pripravený. Moje konkrétne začiatky boli nasledovné. Cez bývalého Tajomníka KCHL, ktorý bol ochotný a v mnohom mi poradil, som sa dostal k chovateľom, od ktorých som si zadovážil letúny. Boli to letúny od p. Tužinského a p. Stanislava. A vo veľkom očakávaní som sa tešil z každého mláďaťa. Len že moja radosť trvala len asi 4 mesiace. Od kamaráta chovateľa poštových holubov, som si doniesol pár košických kotrmeliakov. On ma ubezpečil, že mu ich daroval jeden starý pán a že sú zdravé. Ja som mu uveril a urobil som obrovskú chybu. Ale na to som prišiel až po dlhšom čase. Nový pár som pustil medzi moje mláďatá. Zhruba desať dní nič sa nedialo. Potom mi začali holuby hynúť. Jeden deň jeden kus, ďalší deň dva kusy, tretí deň štyri kusy. Do dvoch týždňov mi uhynulo dvadsaťpäť kusov letúnov. Praktický celý chov. Zostali mi štyri kusy a aj tie som na rady iných chovateľov utratil. Takže po približne štyroch mesiacoch chovu a šesť mesiacoch celkového snaženia s letúnmi som bol znovu na začiatku. Obrovská nechuť, sklamanie, zármutok mnou koncovala a rozmýšľal som čo ďalej. Či ísť znovu do toho, alebo definitívne skončiť. Ale čo je zaujímavé táto zlá skúsenosť ma neodradila, ale skôr nakopla do nového snaženia. A v prvom roku som sa snažil prísť na to, kde som urobil chybu. Medzi tým som chovateľské zariadenia riadne vydezinfikoval a osadil ho novými letúnmi. A až po približne štyroch mesiacoch, po debatách so skúsenými chovateľmi a veterinárnymi lekármi som prišiel na to, kde som urobyl chybu. Je zaujímavé, že keď mi začali hynúť prvé letúny, ihneď som zašiel za najbližším veterinárom, priniesol uhynutého holuba na určenie správnej diagnózy. Staré holuby na jeho radu som preliečoval, ale lieky nezabrali. Už teraz viem, že jeho diagnóza určená mojím chorým letúnom bola nesprávna. On mi vtedy určil diagnózu pre choré letúny Pseudomor, ale oni dostali Adenovírus. Takže – nikdy nebrať letúny nepreverené, ale hlavne od neznámych chovateľov. Aj keď budú vyzerať na prvý pohľad zdravo, treba byť veľmi opatrný. Každé novo donesené či nakúpené letúny umiestniť do karantény a čo najďalej od vašich pôvodných zverencov. V karanténe kŕmiť napájať, ale hlavne pozorovať, ako sa správajú, aký majú trus, perie, žerú a pod. A až po niekoľkých desiatkach dní, keď sa ukazujú, že by mali byť v poriadku, ich umiestniť do vášho chovného zariadenia. Aby sa potom nestalo to, čo mne, že vám jeden alebo pár nakazí celý chov a vaša niekoľko mesačná alebo niekoľko ročná práca je fuč.
Autor: Libor Páleník
