Klub Chovateľov Letúnov a Tipplerov

Je pomerne mladým plemenom letúnov, ktoré vyšľachtil Ladislav Frenak z Košíc. V rodokmeni má tento holub také plemená ako segedínsky letún, ploeštský letún čung. budapeštiansky sivko, budapeštiansky modrý letún a budapeštiansky bocianik. Šľachtiteľovi išlo v prvom rade o vytvorenie letúnov, ktoré by čo najdlhšie lietali v nedohľadných a veľkých výškach, dobre odchovávali mláďatá, v neposlednom rade mali i dobrú orientáciu a ľahko sa vracali do holubníka. Na začiatku šľachtenia sa do plemena priliala krv belgických poštových holubov. Avšak tieto krížence nelietali do veľkých výšok a postupne sa zo šľachtenia vyradili. Letové vlastnosti košického letúna môžeme zhrnúť do týchto bodov: je prirodzene lietavý, táto vlastnosť sa geneticky fixuje a vychádza z vrodenej potreby lietania – je výborným kŕdľovým letúnom rýchleho letového typu, v krčili sa drží od vypustenia až do zosadnutia – kŕdeľ stúpa v malých špirálach a letovú výšku dosiahne obvykle za 20 minút; v tejto výške lieta približne 30 minút, pričom pravidelne ide do výšky, v ktorej je neviditeľný (miznúcej), kde zostáva l až 3 hodiny; celkovo dokáže lietať 5 až 8 hodín – má vynikajúce orientačné schopnosti a kŕdeľ obvykle nevybočí z obvodu 45 stupňov, strata pri dospelých holuboch je takmer nulová. Chov a tréning košických letúnov sa v zásade nelíši od chovu iných výškových letúnov. Hlavnou zásadou je pravidelný tréning v skorých ranných hoďinách, pokiaľ je vyhovujúce počasie. Výsledkom je dlhý, dobrý a vysoký let. Jedince, ktoré častejšie brzdia let treba vyradiť. Dospelé holuby majú výbornú orientáciu, pri mladých môže za zhoršeného počasia (vietor, nízke mraky) dôjsť ku stratám.

ŠTANDARD

Malý, štíhly, vzpriamený, mierne pretiahnutý holub. Zaraďuje sa medzi výškové, kŕdľové letúny. Je zaujímavý krásou telesných tvarov. Košické letúny lietajú v zomknutom tvare a rýchlo vystupujú do veľkých výšok. Poradie dôležitosti znakov pri posudzovaní: 1. hlava, postava, postoj 2. zobák, obočnica, farba operenia 3. oči a ostatné znaky.

Exteriérové znaky:

Hlava: malá, štíhla, k telu primerane veľká, s viditeľným zlo- mom na prechode tela do temena. Temeno je relatívne rovné a prechádza vo výraznom zlome do záhlavia. Čelo je šikmé a klinovo sa zužuje. Jeho profilová čiara tvorí viditeľný uhol lomu v spojnici so zobákom.

Oči: výrazné, dúhovka perlová.                                     

Obočnice: úzke a jemné. Tmavej alebo voskovobielej farby, podľa farby zobáka.

Zobák: stredne dlhý, tenký, vodorovnejšie držaný 12 až 14 mm dlhý. Ústny rozštep smeruje do spodnej časti oka. Ružovkastý je pri farbe bielej, žltej, červenej. Čierny je pri farbe čiernej a jarabej.

Nadnozdrie: malé, jemné, hladké.

Krk: tenší, stredne dlhý, vzpriamene držaný.

Postava: jemná s dobre vyvinutým prsným svalstvom, čo súvisí s požiadavkami na výškový let.

Krídla: mocné, primerane dlhé, voľne ležia na chvoste a ne-krížia sa. Krídlové letky k sebe tesne priliehajú.
Chvost: úzky, pozostávajúci z 12 kormidlových pier. Mierne šikmý a pokračuje v línii chrbta.
Nohy: stredne dlhé, pazúriky majú mať rovnakú farbu ako zobák.

Postoj: elegantný, napätý, s výraznou pohotovosťou.

Operenie: hladké, husté, pomerne tvrdé, dobre k telu priliehajúce.

Farebné rázy: jednofarebné – biele, žlté, červené a čierne jarabé – modrojarabé straky a fŕkané – žlté, červené a čierne.

Kresba: nepripúšťa sa modrá čiernopásavá.