Get Adobe Flash player
Slovenský vysokoletún
Košický vysokoletún
Bratislavský vysokoletún

Nový Slovenský rekord Tipplerov

Starý holuby 19:02

Mladý holuby 15:31

Fórum

Slovenský vysoko letún

Slovenské holubiarstvo reprezentuje v kategórii výkonných športových holubov. Patrí medzi mladé plemená  a ako samostatné sa uznalo v roku 1977 na výstave plemenných chovov v Žiline. Kým dospel vývoj slovenského letúna do tohto štádia, vynaložilo sa veľa šľachtiteľského úsilia.

Už pred 2. svetovou vojnou bol letový šport na východnom Slovensku veľmi populárny. Zvlášť Košický chovatelia dovážali letúny zo zahraničia a ďalej ich zdokonaľovali v lete. Tento proces čiastočne utlmila vojna, po ktorej ostali v košických chovoch len zvyšky plemien budapeštianskeho stredozobého a budapeštianskeho modrého letúna. Aj keď výborne lietali v kŕdli, predsa dochádzalo k úpadku, najmä pre neskoršiu izolovanosť od Budapešti. Menšie úspechy mladších chovateľov s existujúcimi plemenami a kríženie holubov rôznych plemien bez dostatočnej znalosti genetiky.

Je prirodzené, že chovatelia sa orientovali na tvorbu nových plemien. Mimoriadny dôraz kládli na rýchli výškový let, súdržnosť kŕdľa a na vysokú orientačnú schopnosť. Rýchlosť a súdržnosť kŕdľa mala prispieť k ochrane pred útokom pernatých predátorov, orientačná schopnosť súvisela spotrebou cvičiť holuby v každom počasí. Nakoľko budapeštianske modré letúny v šesťdesiatych rokoch degenerovali, začali chovatelia na základe ich zvyškov a jágerského letúna vytvárať nové plemeno, neskoršie uznané ako slovenský letún.

Jágerské letúny vynikali mimoriadnou krásou ale nepodávali také výkony ako budapeštianske modré. Košický chovatelia v snahe zlepšiť letové vlastnosti tieto plemená krížili. Získané potomstvo zdedilo farbu a eleganciu po jágerskom letúnov a letové schopnosti po budapeštianskom modrom. Na ďalšie zlepšenie exteriéru použili viedenské modré letúny. Viac ako 10. rokov trvala selekcia, šľachtenie a prispôsobovanie získaného potomstva novému vkusu i kvalite letových vlastnosti. Cieľavedomý šľachtiteľský program doviedol chovateľov pod vedením A. Kerekeša k tomu, že na plemene stabilizovali morfologické a genetické vlastnosti. Dňa 19.februára 1977 požiadali odbornú holubiarsku komisiu Slovenského zväzu chovateľov o uznanie štandardu nového plemena slovenský letún, ktorý bol schválený a na uvedenej výstave plemeno uznali za samostatné.

V súčasnosti sú slovenské letúny na výbornej úrovni. Spĺňajú požiadavky, aké sa kladú na prvotriedne letúny. Majú veľmi dobrú schopnosť lietať vo veľkých výškach. Aj za nepriaznivého počasia vystúpia do nedohľadných výšok. Svojimi letovými schopnosťami a jednoduchosťou farby i kresby si získali aj chovateľov v zahraničí. Plemeno je uznané len v modrej farbe a čiernopásavej kresbe. Letový štandard ho radí medzi rýchle výškové letúny, od ktorých sa žiada dĺžka letu minimálne 5 hodín, z toho hodina v nedohľadnej výške.

Let kŕdľa nemá presahovať uhol 45 stupňov od miesta vypustenia. Požaduje sa, aby kŕdeľ za priaznivého počasia dosiahol letovú výšku do 10 minút od vypustenia a nedohľadnú výšku

do 20 minút. Za letovú výšku sa považuje taká, kedy sa pri lietajúcich holuboch strácajú pohyby krídel. Šľachtiteľský ciel slovenského letúna sleduje neustále zlepšovanie letového výkonu čo do dĺžky letu, ale najmä nedohľadnej výšky. Chovateľom sa to aj darí. Významný dokument je exteriérový štandard. K jeho korektúram došlo po 10 rokoch od vzniku plemena, a to zásluhou Klubu chovateľov letúnov, ktorý združuje záujemcov všetkých plemien letúnov. Z novelizovaného štandardu vyplýva úloha pre chovateľov – zdokonaliť utváranie hlavy, celkovej elegancie postoja. Ak sa to podarí, je predpoklad, že slovenský letún si získa ďalších priaznivcov i obdivovateľov.

Jozef Hrabal


Štandard slovenského vysokoletúna

Patrí medzi výškové letúny. Ma veľmi jemné tvary, je temperamentný a spĺňa najvyššie požiadavky kladené na kŕdľové letúny. Má schopnosti lietať vo veľkých a nedohľadných výškach aj za nepriaznivého počasia.

Poradie dôležitosti znakov pri posudzovaní:

hlava, postava, postoj                                                                                          slovenskyvysokoletun

zobák, obočnica, farba operenia

oči a ostatné znaky

Exteriérové znaky:

Hlava: menšia a štíhla so šikmo postaveným čelom, ktoré nevýraznom zlomme prechádza do temena. Temeno hlavy je mierne zaoblené a vo viditeľnom zlomme prechádza do záhlavia. Čelo sa klinovo zužuje a tvorí takmer nerušenú profilovú líniu zo zobákom.

Oči: výrazné, dúhovka perlová

Obočnice: úzke, tmavé

Zobák: stredne dlhý 12 až 14 mm, tenší a mierne sklonený, čiernej farby.

Ústny rozštep smeruje do stredu oka.

Nadnozdrie: malé, jemné, hladké.

Krk: tenší, stredne dlhý, vzpriamene držaný.

Postava: jemná dobré vyvinutým prsným svalstvom, čo súvisí s požiadavkami na vytrvalostný let. Trup sa smerom ku chvostu zvažuje

v uhle 40 až 45 stupňov.

Krídla: primerané dlhé, krídlové letky sa k sebe tesne priliehajú, ležia volne

na chvoste, nekrížia sa.

Chvost: úzky, dobré zatvorený, pozostávajúci z 12 kormidlových pier. Mierna šikmý a pokračuje v línii chrbta.

Nohy: stredné dlhé, neoperené. Pazúriky tmavé vo farbe zobáka

Postoj: elegantný, napätý, s výraznou pohotovosťou.

Operenie: husté, k telu dobré priliehavé a pomerne tvrdé.

Farebné rázy: Vyskytujú sa len modré čiernopásavé.

Kresba: pásavá – na konci krídlových štítov sa tiahnú dva paralelné tmavé čierne pásy, a podobný pás je i pred koncom chvosta.

Výlukové chyby: okrúhla hlava, iné oči ako perlové, zarastené beháky.

Veľké chyby: mohutná postava, biele perie, ružový alebo škvrnitý zobák, ovisnuté krídla  zle nasadený zobák, vysoké čelo, hrubý, krátky krk, vodorovný postoj

Malé chyby: bledá obočnica, tmavšia farba, nábeh na tretí pás.

Veľkosť obrúčky: 7

 

 

 

Domov

Dnes je:

čas na servery:  

meniny oslavuje:

zajtra má meniny:




Hlavná stránka