Get Adobe Flash player
Slovenský vysokoletún
Košický vysokoletún
Bratislavský vysokoletún

Nový Slovenský rekord Tipplerov

Starý holuby 19:02

Mladý holuby 15:31

Fórum

Charakteristika letúnov

Výškové letúny

Spoločným znakom všetkých plemien holubov, ktoré zaraďujeme medzi výškové letúny, je schopnosť lietať vo veľkých výškach. Túto vlastnosť výškové letúny získali cieľavedomou šľachtiteľskou prácou človeka počas mnohých storočí. Za ich pravlasť sa pokladá Čína, India a východoindické súostrovie. Pomerne v najväčšom rozsahu pre vzali šľachtiteľské úspechy slovanské a iné východoeurópske národy. Charakteristickým znakom týchto holubov je dobrá súdržnosť v kŕdli. Vzájomne sa sledujú a v zomknutom tvare vystupujú do výšok, kde zotrvávajú niekoľko hodín. Podľa spôsobu letu ich rozdeľujeme na dve samostatné skupiny:

Rýchle výškové letúny

Majú veľmi prudké tempo letu. V ostrých špirálach stúpajú do výšok, až sa stratia v ne dohľadnej výške. Pravda, v lietaní jednotlivých plemien môžeme sledovať určité rozdiely.

Pomalé výškové letúny

Odlišujú sa od vyššie menovaných pomalým tempom letu. Do výšok vystupujú vo veľkých kruhoch, málokedy však dosiahnu nedohľadnú výšku. Prirodzene, dĺžku letu ovplyvňujú i atmosferické podmienky a najmä trénovanosť holubov.

Vytrvalostné letúny

Reprezentujú plemená holubov, ktoré sa šľachtia výlučne na dĺžku letu. V pomalom tempe vydržia lietať od rána do večera, prakticky až do západu slnka. Niekedy vystúpia aj do veľkých výšok, ale nebýva to pravidlom. Najlepšie vytrénované kŕdle zakončia let za úplnej tmy, akoby im dĺžka svetelného dňa nestačila. Obdivuhodné je, čo tieto holuby v lietaní dokážu. Chovajú sa najmä v západnej Európe, ale sú veľmi obľúbené aj medzi našimi chovateľmi.

Bezkružné letúny

Táto skupina holubov sa vyznačuje osobitným spôsobom letu, počas ktorého letúny zastavujú vo výške. Niektoré jedince vystupujú do veľkých výšok, až sa stratia v nedohľadnej výške. Najlepšie im vyhovuje mierny vietor, ktorý dobre využívajú pri predvádzaní rozličných letových prvkov. Tešia sa mimoriadnej obľube medzi chovateľmi východnej Európy.

Stredne výkonné letúny

Do tejto skupiny sa zaraďujú holuby, od ktorých sa nevyžaduje mimoriadny letový výkon. Stačí, keď lietajú niekoľko hodín v stredných výškach. Tieto letúny sa používajú na športové účely, ale majú aj veľmi pekný vzhľad. Niektoré z nich sú veľmi krásne a na výstavách vzbudzujú značný obdiv. Chovajú sa najmä v strednej Európe.

Sólové letúny

Medzi sólové letúny sa zaraďujú plemená holubov, ktoré sa vyznačujú osobitným spôsobom letu. Už ako mladé majú mimoriadne vlohy pre sólové lietanie; akoby nevedeli lietať v kŕdli. Svoje schopnosti predvádzajú individuálne. Niektoré z nich sa počas letu na malú chvíľu držia v menších skupinách, ale najkrajší je predsa samostatný let, ktorý predvedú len najvýkonnejšie jedince. Preto má byť tréning veľmi prísny, pričom sa sledujú orientačné, výškové a iné schopnosti. Chovajú sa najviac v západnej a východnej Európe.

Postavové a kresbové letúny

Táto skupina plemien letúnov je veľmi rozmanitá, s krásnymi telesnými tvarmi a kresbami. Schopnosť človeka pretvárať živé zvieratá sa tu uplatnila v plnej miere. V priebehu mnohých rokov vzniklo veľa absolútne zvláštných plemien. Tento proces sa ešte neskončil. Niektoré plemená sa zlepšujú v morfologických znakoch, iné, naopak upadajú, a sú aj také, ktoré postupne zanikajú. V povojnových rokoch sa veľmi rozmohli výstavy. Chovatelia v snahe predísť zbytočným stratám, prestali naháňať svoje holuby a za tvárali ich do voliér. To malo negatívny vplyv na celkový zdravotný stav a kondíciu letúnov. Preto treba holuby pravidelne trénovať.

Chovatelia sa pri postavových letúnoch zamerali na zdokonaľovanie určitých oblastí tela, ako je napr. úzka hlava a zobák, tenký vysoko nesený krk. Typickým príkladom sú anglické, dánske a nemecké straky. Anglické straky sú z nich najdokonalejšie. Pochádzajú pravdepodobne z Orientu a odtiaľ sa dostali do západnej a strednej Európy. Odlišujú sa od seba len v nepatrných detailoch. Ím blízko príbuzné sú nemecké dlhozobé letúny, ktoré sa chovajú vo všetkých farbách. K nim sa zaraďujú aj berlínske dlhozobé letúny a menej známe kaseské Letúny. Osobitným nesením krku a jeho neustálym trasením sa vyznačujú stargardské letúny. V strednej Európe sú veľmi populárne poľské sivky, ktoré patria medzi najkrajšie dlhozobé holuby. Naše chovy majú dobrú kvalitu.

Kresbové letúny sa vyznačujú ešte väčším počtom plemien. Známe sú pražské lastovičky v čiernej, červenej, žltej farbe s bielym podbruším a časťou pŕs. Im podobné sú viedenské zrkadlové letúny, ale majú biele štíty na krídlach.

Vo východnej Európe je také množstvo kresbových plemien, že je účelné spomenúť iba najznámejšie z nich. Väčšinou nosia krídla spustené pod chvostom. Z týchto sú najrozšírenejšie poltavské letúny s chochlíkom na hlave, rostovské letúny, ktoré majú biely pás na chvoste. Mimoriadne krásne sú aj severokaukazské, astrachánske, volžské a kazašské letúny.

Krátkozobé letúny

Ich spoločným znakom je, že majú veľmi krátky zobáčik a malé telo. Zle odchovávajú mláďatá, a preto sa na ich odchov musia používať ako krmiče iné plemená. Od týchto holubov nemožno v nijakom prípade vyžadovať kvalitné letové výkony. Pravidelným tréningom ich však treba udržať v dobrej kondícii. Krátkozobých plemien je veľa. Niektoré sa chovajú len vo svojej domovine a nerozšírili sa za hranice vlastného štátu. Medzi najznámejšie v západnej Európe patria anglické krátkozobé Letúny. Majú krátke telo, guľatú hlavu a tenučký, malý zobák. Chovajú sa vo viacerých farbách a kresbách. Veľmi zaujímavé sú berlínske krátkozobé letúny. Nosia krídla spustené pod chvostom a majú operené nohy.

V strednej Európe sú známe pražské krátkozobé letúny, ktoré sa chovajú vo všetkých farbách a medzifarbách; pekné sú sedlaté, frkané a tigrovité. Pred niekoľkými desiatkami rokov ich pražskí chovatelia ešte naháňali. Tieto holuby sa síce držali v kŕdli, ale nemožno hovoriť o niekoľko hodinovom lete. Niektoré sa v skupinách vzdialili od vlastného holubníka aj niekoľko kilometrov a potom sa vracali domov, čo potvrdzuje ich dobrú orientáciu. V súčasnosti sa len málo chovateľov snaží obnoviť tieto vlastnosti.

Týmto holubom sú podobné viedenské krátkozobé letúny, ktoré majú trochu hranatejšiu a nižšiu hlavu a kratšie telo. Vyskytujú sa vo všetkých farbách. V Bratislave sa chovali holuby, ktoré mali osobitný tvar hlavy a kratučký zobák odlišného nasadenia ako pri predošlých dvoch plemenách. Škoda, že sa tieto letúny neudržali. Medzi krátkozobé letúny patria budapeštianske krátkozobé letúny. Majú extrémne hranatú hlavu s výraznými hrbolčekmi a veľmi krátkym zobákom. Vyskytujú sa jedince v mnohých farbách, ale aj sedlaté, ktoré sa prirovnávajú k viedenským krátkozobým letúnom.

Vo východnej Európe sa chovajú veľmi pekné elblažské krátkozobé letúny vo viacerých farbách a v jednej kresbe. Prekrásne sú královecké krátkozobé letúny, ktoré sú biele okrem hlavy a chvosta. Niektoré majú chochlík a operené nohy. Na Balkáne obľúbené staparské krátkozobé letúny.


Akrobatické holuby

Patria medzi výborné letúny, ktoré robia rozličné vzdušné akrobacie a rozličné premety. Túto vlastnosť nadobudli cieľavedomým šľachtením počas viacerých storočí. V šľachtení vynikali najmä východné národy, ktoré chovali holuby na vysokej úrovni. V Oriente vzniklo najviac najvýkonnejších plemien kotrmeliakov. Akrobacie sú skutočne veľmi pestré. Niektoré holuby robia premety len dozadu, iné dopredu, ďalej okolo pozdĺžnej osi tela alebo cez krídlo, ale aj okolo zvislej osi tela. Najlepšie jedince sa dokážu krútiť z veľkých výšok niekoľko desiatok metrov. Preto je ich názov veľmi priliehavý. Menej výkonné plemená robia len jeden alebo dva premety počas letu. Ich letové schopnosti nie sú také výrazné ako pri predchádzajúcej skupine. Pre pekné tvary tela sa viac využívajú na výstavy.

Osobitnú skupinu tvoria Tlieskače Ktoré tiež dokážu robiť rozličné premety. Medzi najcennejšie patria také jedince, ktoré dobre tlieskajú krídlami a kolmo vystupujú do výšok. Samostatnú skupinu tvoria Strmhlavé letúny, ktoré sa vrhajú z veľkých výšok kolmo k zemi.Vírivé letúny sa vrhajú na znamenie chovateľa strmhlav k zemi. Počas tohto strmhlavého pádu sa rôzne otáčajú a to s otvorenými krídlami          ( dunek ), alebo priloženými krídlami k telu    ( macedónsky vírivý letún ).Nakoniec sú to Prízemné kotrmeliaky, ktoré uzatvárajú poslednú skupinu. Premety robia len tesne nad zemou. Chov kotrmeliakov je veľmi populárny a teší sa značnej pozornosti chovateľov na celom svete.

Tlieskače

K takmer neznámym plemenám kotrmeliakov patria tlieskače. Vyznačujú sa osobitnými letovými vlastnosťami. Počas letu silne tlieskajú krídlami a niektoré jedince nimi asymetricky mávajú, čo je veľmi pôsobivé. Naši holubiari ich mali možnosť vidieť na veľkých medzinárodných výstavách, kde budili značnú pozornosť pre svoj pekný vzhľad. Pravlasťou tlieskačov je Irán a Irak. Ich presný pôvod nie je známy. Predpokladá sa, že vznikli krížením perzských kotrmeliakov s viacerými plemenami dobrých letúnov. Počas mnohých desaťročí prísnym výberom nadobudli terajšie schopnosti. Vzniklo viac plemien, ktoré sa od seba odlišujú v malých detailoch. Ak tlieskače pochádzajú z kvalitného chovu, lietajú dlho a vysoko. Držia sa vo voľnej formách a prudkými údermi krídla o krídlo vydávajú charakteristické tlieskavé zvuky. Na okamih zastanú vo vzduchu a potom kolmo stúpajú do výšky aj niekoľko desiatok metrov tzv. stĺpovým letom. Niektoré jedince robia pritom premety a vystúpia do nedohľadnej výšky. Lietajú priemerne 1 – 3 hodiny, ale sledovali sa aj 6 – hodinové lety. Najlepšie im vyhovuje slabý vánok. Tlieskače už ako mladé ukazujú svoje letové schopnosti. Začnú ich predvádzať, len čo sa naučia lietať. Nájdu sa aj také jedince, ktoré toto umenie zvládnu až v priebehu niekoľkých mesiacov. Pri tréningu mladých holubov je najlepšie použiť ako učiteľa starého holuba. Chov tlieskačov sa teší veľkej popularite vo východnej Európe.

Prízemné kotrmeliaky

Spôsobom letu sa zaraďujú medzi holubiarske rarity. Premety robia po zemi, pretože nedokážu vyššie vyletieť a chodia po zemi ako sliepky. Treba ich chovať v záhradnom holubníku s priestrannou voliérou Dobre sa rozmnožujú, ale ich hniezda a sedačky musia byť umiestnené nízko nad zemou. Najviac sa chovajú v západnej Európe a v Amerike.

 

 

 

 

Domov

Dnes je:

čas na servery:  

meniny oslavuje:

zajtra má meniny:




Hlavná stránka